Matej Rumanovský nepodceňuje čitateľa, hrá sa s ním a zahŕňa ho množstvom polemík a úvah. Nie raz som sa musela zastaviť a premýšľať o napísanom. V próze sa mihne niekoľko mien literárnych velikánov a ich citátov. Prvky magického realizmu sú čerešničkou na torte. Román si pýta opätovné čítanie. Jeden raz bolo málo.
Zaujímavosťou Mateja Rumanovského pri tvorbe prózy je, že len naznačí pokračovanie deja a už sa zachytí niečoho, čo ďalej v úvahách rozvíja. Je to také dráždivé odbočenie, ako keby hovoril, že nie príbeh, ale forma je v próze dôležitá. Autor dáva do textu silné a pomerne rozsiahle pasáže reflexií, ktoré vyúsťujú do zovšeobecňujúcich právd či múdrostí. Pritom dopodrobna analyzuje nielen činnosť, ale aj fiktívne myslenie svojich postáv a súčasne vytvára akúsi recenziu – kritiku, napríklad televíznych programov, ktoré postava sleduje. Je to zaujímavý a značne objavný postup.
Dominujúcim gestom diela je pokus o spochybnenie a prekročenie tradičného písania smerom k originálnemu tvarovaniu. Autor oprášil vrstvičku prachu z postmoderných postupov a pokúsil sa o deštrukciu klasickej románovej narácie orientovanej na dej. Tematizuje akt vlastného písania, využíva iróniu. […] Sympatickým na Rumanovského písaní je osviežujúco veselý tón rozprávania, ľahkosť a nákazlivý elán.
Ja som touto knihou očarená. Dostala sa mi do ruky v správnom čase, prinútila ma premýšľať a vychutnala som si ju.
Ak niekto prahne po kategorizácii, ide (azda) o filozofický román s mnohými presahmi. Od prvej strany po poslednú tu dominuje radosť z čítania, čomu napomáha aj prítomná iskrivá irónia.
Je to filozofický román neromán určený pre náročnejšieho čitateľa, ktorý pozná slovenskú aj svetovú klasiku, nielen tú literárnu, ale aj hudobnú a výtvarnú, ako aj zákonitosti kvantovej fyziky. Román nie je len filozofický a filozofujúci, ale má aj svojich hrdinov a ich príbehy, ktoré vlastne nikdy neskončia a pokračujú večne v kolobehu osudov iných ľudí.
Kniha mi pripomínala trochu knihy Milana Kunderu, hlavne jednu: Smiešne lásky. Je to taký filozoficko-príbehový román. Ak Vás baví tento druh literatúry, vrelo odporúčam.
Knihu odporúčam čitateľovi, ktorý nehľadá len jednoduchý príbeh. Pri knihe si oddýchneš, to áno, ale kniha má aj pridanú hodnotu a v žiadnom prípade nie je tuctová ani prvoplánová. Ak chceš dať šancu slovenskému autorovi, skús siahnuť aj po tejto kráske.
Som veľmi šťastná, že takýto román vyšiel z pera slovenského autora. […] O tejto knihe sa dá rozprávať hodiny a hodiny.
Mileniál Matej Rumanovský so svojou prvotinou týmto schoval do vrecka boomerov i husákove deti… Tak takto sa to píše: moderný román, ktorý je správne namiešaný s dávkou humoru, satiry, nosného príbehu i filozofických úvah… Radosť čítať!
Zaujímavá, krásna a vtipná kniha. V knihe sa prepletá viacero príbehov, je napísaná veľmi pútavo. Spôsob akým autor píše a vyjadruje myšlienky mi trochu pripomína knihy Júliusa Satinského. 🙂
Kniha ma zaujala už len tým, že kým som prišla na to, ako vlastne na knihu, tak ma vtiahla svojím jedinečným štýlom, ktorý som zatiaľ nepoznala. Knihu vrelo odporúčam.
Pominuteľný surogát má hlbšie, originálne úvahy na tému bytia a ilúzii, ktoré si na túto tému vytvárame. V texte sú zaujímavé prudké prechody od „vznešených úvah“ k prízemnej realite, v ktorej vznikajú, vzdialene mi to pripomenulo podobné časti v Dostojenského Zápiskoch z podzemia.
Vždy vie na tému nazrieť s jemu vlastným, špecifickým a iným pohľadom.
–