Zo zápisníka #1
Zo zápisníkaStojíš pred svojou bývalou základnou školou, držíš v ruke lopatu, dačo vykopávaš. Načo to robíš? Si s niekým. Áno, vedľa […]
Stojíš pred svojou bývalou základnou školou, držíš v ruke lopatu, dačo vykopávaš. Načo to robíš? Si s niekým. Áno, vedľa […]
Ukážka z pripravovaného románu s názvom Chopinova platňa. Autorom a držiteľom autorských práv textu je Matej Rumanovský. *** Niekedy našťastie, niekedy bohužiaľ,
V decembrovom čísle časopisu Rozum vyšla na zadnej strane (ako „Poviedka na záver“) moja krátka poviedka, ktorá sa volá „Ako
„Žiadne veľké lúčenia,“ povedali a vzápätí ju odvliekli do operačnej sály, kde jej mali predĺžiť život. Možno o pár rokov. Zhubný nádor.
Možno literárny text efektívne a plnohodnotne propagovať? Otázka, ktorá sa na prvé počutie javí neopodstatnená, ba až márna. No položme
Za vedľajším stolom sedeli tri dôchodkyne. Rozprávali sa. Vlastne rozprávala iba jedna a bolo úplne jedno, ktorá z nich to bola. Rozprávala
Je podľa mňa prinajmenšom pozoruhodné, ako si človek v závislosti od situácie, v ktorej sa aktuálne nachádza, dokáže prispôsobovať svoj životný príbeh
V najnovšom časopise pre deti Slniečko nájdete na troch stránkach moje rozprávanie o Trenčíne, ktoré dotvárajú krásne ilustrácie od Evy
Pamätám si dva prípady, keď som kvôli svojej tvrdohlavosti takmer zomrel. V prvom som mal asi šesť rokov, keď sme s mojím
Toto je šťastie. Kráčal som popri lúke s uponáhľaným psíkom na vôdzke, počul som kričiace deti pri hre, no keď som
„To je hrozné, ako s deckom,“ zaznelo v reštaurácii od vedľajšieho stola z úst veľkého muža v strednom veku, ktorý sa pri obede zdôveroval
Malými dedinskými potravinami prechádzal mierne otrundžaný muž, ktorý – bráňme sa tomu ako chceme – vyjadroval to, čo si všetci