Život a rozhodnutia. Niekedy pripomínajú obraz dievčatka s topiacim sa cencúľom v ruke.
Len sa naňho pozrite:
Sedí a ten zmrznutý kus vody si podáva z jednej zohriatej ruky do druhej. Teší sa. Po chvíľke ho však obe dlane a všetky prsty začnú oziabať a ono sa od bolesti rozplače. Cencúľ ale nepustí, nechce ho stratiť. Je predsa jej – nájdený a objavený.
No čo sa stane potom? Chlad na rukách zotrvá, cencúľ sa postupne roztopí a jeho zostatok iba pokropí ľahostajnú zem.
Text pôvodne vyšiel na mojom blogu Denníka N.