Pár so zmrzlinou

Na promenáde, neďaleko mosta a rieky stál pred výkladom obchodu postarší, tradičný pár. Obaja mali na sebe oblečené tielko neutrálnych farieb (netreba im to mať za zlé, v ten deň bolo naozaj horúco), ktoré sa im lepilo na telá s miernou nadváhou a napriek akejkoľvek snahe (alebo i bez nej) sa ich pot prepíjal cez tenkú látku na povrch. Aby sa trochu schladili, kúpili si zmrzlinu – obaja čokoládovú – a v tomto rozpoložení pozerali lačným pohľadom do okna výkladu miestneho zlatníctva.

Nerobili to príliš okato: iba tu jedným očkom pozreli na drahé hodinky, tam zazreli ligotavý náhrdelník či náramok. Ďalej však lízali svoju zmrzlinu a svojím spôsobom si hľadeli svojho.

K čomu by im bol tento druhý svet? Stratili by nádej v lepšie zajtrajšky a tá zmrzlina by už nikdy nechutila tak, ako predtým. Preto, akoby azda ani nič nevideli, sa s nahryznutým kornútom v ruke, jeden vedľa druhého, spokojne vybrali strmou ulicou preč.

Text pôvodne vyšiel na mojom blogu Denníka N.

Pridaj komentár